Ako založiť kompost a kam ho umiestniť
Miesto pre kompostovisko by malo býť tienisté, aby kompost v parnom lete nevysychal, a vzdialené najmenej 10m od studne s pitnou vodou. Najvhodnejšie kompostovisko je povrchové, aby manipulácia s kompostom nebola obtiažna. Zadnú časť a boky môžeme natrvalo ohradiť tyčovinou alebo vlnitým plechom, prednú stranu ponecháme voľnú alebo ju vyrobíme z rozoberateľného ohradenia, aby bol ku kompostu pri jeho prehadzovaní a odvoze ľahký prístup . Pôda pod kompostom má byť udupaná. Ešte lepšia je betónová doska.
Do kompostu nepatrí
Do kompostu neprihadzujte rastliny alebo lístie napadnuté chorobami a kvitnúce alebo odkvitnuté buriny, ktoré ho znehodnotia semenami. Takto sa choroby a buriny rozširujú po záhradke. Ani vytrvalé buriny s podzemkami (pýr, pupenec) alebo s koreňmi (púpava, pichliač) nesmú prísť do kompostu. Do kompostu dávame len celkom mladú burinu, staršiu je lepšie spáliť. Ak sa do kompostu dostali buriny so semenami alebo listami z chorých stromov, musíme kompost nechať zrieť 3 roky a pritom ho dvakrát do roka (na jar a na jeseň) prekopať, aby sme klíčiace semená aj choroboplodné zárodky zničili.
Ani korene hlúbovej zeleniny do kompostu nepatria. Zvyšovali by sme tak nebezpečie vážnej choroby hlúbovej nádorovitosti koreňov. Korene hlúbovín je najlepšie oklepať od zeminy, nechať preschnúť a spáliť.
Do kompostu nepatria ani plesnivé potraviny (tvoria sa v nich karcinogénne látky) a ani lístie alebo tráva z blízkosti silne frekventovaných ciest (zamorené jedovatými ťažkými kovmi).
Kompostu neprospieva prílišné vysychávanie, preto ho zakladáme v najlepšom prípade na tienistom mieste (pod stromami, na severnej strane múrov, alebo kompost zatienime slnečnicami, topinamburami apod.) a za vegetacie podľa potreby zavlažujeme vodou alebo močovkou. Tekvice alebo uhorky vysádzané na kompost ho zatieňujú, ale zároveň svojimi koreňmi pripravujú o živiny. Vysádzané tekvice nás síce nútia, aby sme kompost častejšie zavlažovali, na čo by sme možno inak zabudli, napriek tomu je však vhodnejšie vysádzať pod kompostom popínavé tekvice a šľahúne viesť cez neho, čím ho zatienime. Pritom dbáme aby sa výhony do kompostu nezakorenili.
Udupaný kompost má málo vzduchu, preto zle zreje. Nedostatkom vzduchu trpia aj komposty zakladané v hlbokých vybetónovaných odpadných jamách v zemi. Takéto jamy sa hodia skôr na ukladanie zelených rastlinných odpadkov počas vegetácie, v prípade že záhradku a jej okolie chceme mať pekne upratané. Pritom tieto odpadky presypávame mletým vápnom alebo vápencom. Na jeseň ich však odtiaľ vyvezieme a použijeme k zkompostovaniu s inými hmotami na povrchu záhradky.
Všetko ostatné do kompostu patrí. Alebo: čo nie je zakázané je povolené. :)